Pri vyučovaní som vychádzala z toho,že poznanie detí o slove vďačnosť nebude bohaté. Deti som motivovala bábkou dievčatka, ktoré bolo vždy namosúrené a smutné. Kamaráti ju raz priviedli na zázračnú lúku plnú krásnych kvetov a farieb. V každom kvietku sa ukrývalo prekvapenie. Bolo to „šťastie“, za ktoré môže byť vďačné a ktoré ju obklopovalo – to,že má kde bývať, že má otca, mamu, súrodencov, lásku druhých, že vyjde slnko – každodenné ráno, za vodu z oblakov…deti uviedli aj možnosť dávať a dostávať darčeky. …..téma deti zaujala,ale bola pre nich ťažká na uvedomenie si celkovej podstaty.