Kedy sa môžeme odvážiť povedať: „Som teraz šťastný?“

Kedy sa môžeme odvážiť povedať: „Som teraz šťastný?“

Neexistuje žiadny dokonalý, bezproblémový život, v bezproblémovej dobrote by telo zmäklo a myseľ by padla. Život si nie tí užívajú, ktorí majú zo všetkého to najlepšie, ale tí, ktorí vedia urobiť to najlepšie z toho, čo majú.

Najväčší subjektívny emocionálny zážitok človeka je šťastie. Čo sú spoločné základné zážitky šťastia to sú, blahobyt (rozumie sa pod tým výraz well-being), spokojnosť a zmysel života.
Na ceste života sme schopní prekonať aj prekážky a ísť vpred. Jedná sa o jeden z hlavných bodov zvládnutia problému, oslobodzujúci pocit radosti z úspešného zvládnutia. Pretože máme silu, čas, schopnosti a výsledky, nám to dáva radosť. Čo nám samo spadne do lona bez investícií, to nebude súčasťou našej duše, to sa nestane dôležitou súčasťou časti nášho života.

Ako sa dostal výskum šťastia do vedeckého výskumu v psychológii?

Výskum depresie a psychosomatických porúch, ako je stres „spoločenské ochorenia ľudí“ priviedol vedcov k výskumu ľudských faktorov, čo ľudí udrží pri živote, uzdraví ich, posilní ale v rámci toho to k výskumu najdôležitejšieho faktoru a to je šťastie.

Vidíme dve také hnacie sily, ktoré odôvodňujú túto otázku.

Jedna pochádza z globalizačného procesu spotrebiteľského sveta.

Najväčšia hnacia sila sú peniaze a tovar, ktorý sa za peniaze kupuje, „ priemysel vecí“ (pomenovanie pochádza od jadrového fyzika, Végh László-a z roku 2002), ktorá sila prekonala humanistické základné hodnoty, kontakty medzi ľuďmi, ľudské zdravie a všetko to, čo ľudí robí „šťastnými“.

Splatnosť vonkajších hodnôt (vecné, materiálne) neumožňuje prežitie pocitu bezpečia. Kto si určuje svoju identitu na základe hmotného majetku, že kto je on vlastne, ten stavia hrad z piesku. Môže sa strachovať, lebo keď stratí svoj majetok, tak sa stane byť nikým (Paul Sartre). Nedávny úpadok banky nás s tým konfrontoval.

sayiamhappy_2

Nátlak na získavanie peňazí zničí zdravie, ľudské vzťahy, rivalita naruší korene dôvery. Všetko sa degraduje na dostupné, aj v emocionálnych vzťahoch sa stáva dominantným princíp predmetov.

V tejto kultúre sa zvyšuje uštvanosť (na nič nie je čas), stupňuje sa stres, ktorý ničí zdravie, znižuje sa potenciál pre emocionálne naplnenie, množia sa telesné, duševné choroby a narušené medziľudské vzťahy, táto kultúra sa vyznačuje predovšetkým neprítomnosťou zmyslu života a obrazu o budúcnosti.

Ďalším motívom výskumu šťastia je takzvaná pozitívna psychológia, ktorá je výsledkom „výskumu kvality života“ psychológie zdravia.

Korene pozitívnej psychológie pochádzajú z humanistického psychologického trendu. Maslow sa zameriaval na skúmanie zdravých ľudí. Človek sa začína pri celej osobe človeka, to nie je totožné so súčtom jednotlivých analyzovaných častí človeka. Vytvoril model špecificky ľudských potrieb, ktorý na vrchol bezpečnosti, lásky a úcty kladie sebarealizáciu. Človek sa môže stať všetkým, pretože má nekonečný potenciál. Iba to je potrebné, aby ľudské prostredie rozpoznalo a slúžilo rozvíjaniu s láskyplnou oddanosťou, prijatím, úprimnou starostlivosťou o vzťahy a súcitnou, nadšenou a intuitívnou prítomnosťou.

Pre človeka je to životná sila, ak ju prijmete. Netúži po radách, ale po tom, aby si ho vypočuli a porozumeli mu. Jeho problémy nevyriešia – nevyliečia lieky ale liečiaca osoba, ktorá pre neho môže byť „liekom“ (Carl Rogers).

sayiamhappy_3

Pozitívna psychológia sa zameriava na všetko, čo je v ľuďoch pozitívna sila, ktorú majú ( ešte alebo už) k dispozícii, a čo sa v nich dá rozvíjať.

V súvislosti chorôb kladie otázku: ako je to možné, že za totožných podmienok, ktoré spôsobujú ochorenie jeden človek ochorie a trpí, kým druhý netrpí? Čo vie ten človek, ktorý netrpí a zostal na nohách? Ak to odhalíme, potom sa človek môže naučiť všetko to, na základe čoho so môže udržať kvalitu svojho života. Toto nazývame „uvedomenie si zdravia“.

Okolnosti určujú naše šťastie iba v 10%-och

V Centre výskumu psychológie šťastia na Kalifornskej univerzite vytvorili Sonja Lyubomirski a Sheldon integračnú teóriu šťastia. Podľa jeho výskumu päťdesiat percent zo sto percent šťastia sa pripisuje k dedeniu „dobrým génom“. Iba desať percent zastupujú podmienky prostredia, zostávajúcich štyridsať percent my sami môžeme pestovať a obrátiť v prospech seba.

Teda, šťastie má silný genetický základ. To všetko by mohlo naznačovať, že dedičnosť je fatálne. To však nie je. V našich génoch sú latentné príležitosti, ktoré sa môžu prebudiť alebo zmeniť.

Šťastní ľudia sú aj úspešnejší!

sayiamhappy_4

Počas dvadsiatich rokov sledovali život a šťastie vysokoškolských študentov. Členovia jednej skupiny sa domnievali, že šťastie sa zakladá na peniazoch – po dvadsiatich rokoch, po ukončení štúdia oni boli nešťastnejší než ich vrstovníci, ktorí nepovažovali mierku šťastia v množstve peňazí, ale v hodnotách ľudských vzťahov. Prekvapujúce je aj to, že podľa sledovania dôkazov šťastní absolventi škôl, dosiahnu v živote viac ako ich nešťastní rovesníci, ktorí majú strach zo života, budúcnosti.
Šťastní ľudia sú teda úspešnejší!

Veda sľubuje pomoc k tomu, aby sme sa z hľadiska psychiky, vzťahových aspektov mohli cítiť oveľa lepšie, záleží výlučne iba na nás, aby sme sa tieto vedomosti naučili a aby sa stali súčasťou nášho života s cieľom zlepšiť kvalitu nášho života a pestovania medziľudských vzťahov.

 

Pridaj sa aj ty k nášmu programu vyučovania šťastia! >>