Naša základná škola sa počas septembra premenila na rozkvitnutú záhradu vďaky. Snažili sme sa v deťoch prebudiť pocit vďaky a naučiť ich byť vďačný za rôzne udalosti života. Počas mesiaca sme realizovali hodiny šťastia v rôznych triedach.
V prvom ročníku sa nám darilo nasledovne:
1.A – Deti sa na hodine šťastia rozprávali o vďačnosti a vytvorili strom vďačnosti. Na listy kreslili, komu sú vďační a za čo. Deťom sa táto aktivita veľmi páčila.
1.B- Žiaci z 1.B sa tiež venovali téme vďačnosť. Sami boli prekvapení, za čo všetko môžu byť v živote vďační. Téma bola veľmi inšpirujúca. Žiaci sa rozhovorom aj veľa o sebe dozvedeli. Na domácu úlohu mali niekomu povedať za čo sú vďační. Malo to aj spätnú väzbu, čím sme potešili rodičov a starých rodičov. Na záver žiaci vytvorili pestrú lúku vďačnosti, ktorú postupne ešte pravidelne dopĺňajú.
1.C- Našim cieľom bolo vyjadriť vďačnosť. Každý žiak dostal výkres veľkosti A5. Na výkres nakreslili blízkeho človeka, ktorého majú radi /rodič, súrodenec, kamarát/. Potom sme kresby pripevnili na tabuľu a rozprávali sa o tom, koho nakreslili, ako sa cítia v jeho prítomnosti, prečo si vybrali práve jeho (vieme týmto ľuďom vyjadriť sympatiu a vďaku?, je to dôležité?, zaujali vás blízki vašich kamarátov?)
1.D – Žiaci triedy prežili hodinu šťastia, na ktorej sa rozprávali o vďačnosti a do košíka vďačnosti vkladali jabĺčka vďačnosti rodičom, starým rodičom, súrodencom a kamarátom.
Druhý ročník realizoval nasledovné aktivity:
2.A – V príjemnej atmosfére sa deti vyjadrili komu sú vďačné a vytvorili záhradu vďačnosti z kvetov, ktoré venovali hlavne mamičke a oteckovi.
2.C – Na našej prvej Hodine šťastia žiaci písali na kartičky, čo si predstavujú pod pojmom vďačnosť. Pre väčšinu žiakov znamenala vďačnosť poďakovanie za nejaký darček. Spýtala som sa ich ako sa cítia, keď darček dostanú. Ich odpoveď bola – dobre. Spýtala som sa ich, že keď sa cítia dobre – čo pociťujú? Odpoveď – radosť. Ďalej som sa pýtala, že keď pociťujú radosť, tak sú akí? Po krátkom rozmýšľaní povedali, že sú vtedy šťastní. V pokračujúcom rozhovore deti prišli na to, že pociťujú šťastie a vďačnosť za lásku a starostlivosť svojich rodičov, že môžu chodiť do našej peknej školy, že majú dobrých kamarátov, že v našom meste sú ľudia, ktorí sa starajú o krásnu prírodu v našom parku, že môžu žiť v mieri. V závere hodiny vytvorili žiaci kvietky vďačnosti, do ktorých napísali, za čo a komu sú vďační. Kvietky vďačnosti sme pripevnili na nástenku v triede, aby žiaci nezabudli, že každý deň sa môžu niekomu za niečo poďakovať a robiť ľudí okolo seba šťastnými.
V treťom ročníku deti ďakovali nasledovne:
3.A – V tento deň sme si s deťmi pripomenuli prečo a komu byť vďační. Vytvorili sme si farebnú záhradu plných kvetov, z našich zázračných a vďačných rúk. V triede nastala príjemná atmosféra plná pozitívnych pocitov, radostí a dojmov. Pri vytváraní kvietkov, sme sa rozprávali komu by sme mali byť vďační a prečo. Do témy sa každý jeden zapojil s veľkým záujmom. Svoju vďačnosť nie len vyslovili, ale aj vpísali do kvietkov a následne ich darovali tomu komu cítili najväčšiu vďaku.
3.B – Na začiatku našej aktivity sme s deťmi sedeli v kruhu, kde sme sa rozprávali o tom, čo znamená slovo vďačnosť. Následne sme podávali loptičku a hovorili sme o tom, za čo sme vďační. Po aktivite v kruhu sme si obkreslili ruky, každý si do dlane napísal svoje meno a na prsty 5 dôvodov za čo je vďačný v živote. Tieto ruky zo žltého papiera sme vystrihli a zlepili do formy slnečnice a pridali stred slnečnice pomocou obtláčania prstov (vymysleli deti), tak sme vyjadrili aj spolupatričnosť triedy. Po nalepení slnečníc a ich vystavení sme si sadli do kruhu a každý mal povedať svojmu spolužiakovi po pravici, za čo je mu vďačný.
Vo štvrtom ročníku sa deti naučili vysloviť vďaku pomocou:
4.A – O vďačnosti sa rozprávali žiaci 4.A triedy na hodine VYV. Spomínali svojich rodičov, kamarátov, ktorým sú za niečo vďační. Neboli to len hmotné veci ako napr. mobil, konzoly, štvorkolka… ale čo nás prekvapilo – bola to aj záchrana života, či priateľstvo. Svoju vďaku zapísali a spoločne zhotovili na tabuli záhradu vďaky. Bola to vydarená a poučná hodina.
V šiestom ročníku sme si vďačnosť precvičovali nasledovne:
6.A, 6.B – So žiakmi sme sa najprv porozprávali o tom, prečo je dôležité byť vďačný a za čo môžeme byť vďační. Podávali sme si loptu, pričom ten, kto loptu získal musel povedať, za čo je vďačný. Následne sme loptu hádzali a ten kto loptu chytil, musel uviesť 3 dôvody prečo je vďačný niekomu v triede. Ako posledná aktivita bola, vyjadrenie pocitov, pričom deti mali povedať, ako sa cítia po aktivite – mohli si vybrať z emócií – šťastne, smutne, nahnevane, zamilovanie, ako hrdina, znudene. Väčšina žiakov si vybralo pocit šťastia.

More images