Na 2 vyučovacích hodinách sme sa oboznámili s týmto projektom a začali sme sa rozprávať o tom, čo všetko potrebujeme k šťastiu, čo všetko je naozaj v živote dospelých a detí dôležité, a čo môžeme urobiť my. Rozprúdila sa veľká diskusia o tom, ako a prečo máme byť vďační za niečo. Žiaci mali pomenovať niečo, čo im urobilo radosť a niekoho, kto im urobil radosť. Spoločne sme vytvorili záhradu vďaky a kreslili a vystrihovali kvety vďačnosti. Na konci celého nášho dvojhodinového rozprávania mali povedať spolužiaci svojim kamarátom, že za čo sú im vďační. Postupne si žiaci uvedomovali, že nie materiálne hodnoty sú tie prvoradé, ale skôr tie nehmotné ako kamarátstvo, pomoc, útecha, úsmev, priateľstvo a iné.