„Ďakujem ti za to, že si“

Túto tému sme s deťmi realizovali počas dvoch dní, keďže sme zistili, že je to téma obohacujúca a veľmi príjemná na diskusiu.
Prvý deň som deti prekvapila tým, že som napísala ich mená na malý kúsok papiera a vložila do košíka, odkiaľ si každý vytiahol jedno meno. Pravidlá počas losovania papiera boli nasledovné:
– ak si vytiahneš svoje meno vložíš ho naspäť a ťaháš ešte raz,
– ak si vytiahneš meno svôjho spolužiaka schováš si ho a nikomu ho neukážeš.
Všetci boli veľmi zvedaví a snažili sa prísť na to, čo budeme robiť. Po vytiahnutí posledného papiera sme sa porozprávali o tom, komu, a za čo môžeme poďakovať a prečo ďakujeme. Následne som deťom rozdala listy, do ktorých museli doplniť meno, ktoré mali na malom papieriku a napísať poďakovanie kamarátovi, ktorého si vytiahli. Svoje ďakovné listy deti ďalej doplnili kresbou pre kamaráta. Priznám sa, že na začiatku mali veľký problém napísať, za čo sú vďační, keďže väčšina detí si vytiahla papier s menom menej blízkeho kamaráta. Nakoniec však vznikli veľmi pekné kresby, ktoré som pozbierala, aby sme mohli pokračovať ďalší deň.
Druhý deň sme pokračovali v téme a vytvorili sme „uličku vďaky“ pomocou stoličiek, ktoré sme umiestnili oproti sebe s odstupom cca. 80cm. Každý si sadol na jednu stoličku, pričom do „uličky vďaky“ vkročil stále jeden žiak. Ostatní mali za úlohou mu buď povedať niečo za čo sú mu vďační, alebo ho pohľadiť či objať. Žiak, ktorý prechádzal uličkou mal zavreté oči a vychutnával si pekné slová svojich kamatárov. Bol to veľmi dobrý pocit pozorovať deti, aké sú k sebe milé a za čo všetko sa vedia kamarátovi poďakovať. Po tejto aktivite sme sa postavili do kruhu, každému som rozdala jeho kresbu a mali možnosť svoju kresbu venovať svojmu spolužiakovi, kamarátovi aj s odkazom.
Tretí deň som deťom pripravila knižku vďaky, do ktorej si môžeme celý rok písať naše poďakovania spolužiakom. Už sa tešíme na ďalšie pekné slová!

Add Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *