Príbehom som u detí navodila situáciu, ktorá sa bežne stáva každému z nás, keď nie všetko ide podľa našich predstáv. Dokonca aj deťom.
Porozprávala som im o tom, aké nepríjemnosti sa mi stali dnešný deň. Ako sa mi ráno rozbila moja obľúbená šálka na kávu, voňavá kávička sa vyliala, ako som si zabudla doma kľúče a nevybavila som dôležitú vec.
Od rána som mala preto mrzutú náladu a bola som aj trošku smutná.
Deti nepoznali slovo mrzutosť, preto sme si význam slova priblížili.
Moment prekvapenia:
Odrazu, kde sa vzal, tu sa vzal, stál predo mnou malý trpaslíček a podával mi niečo v malej ručičke. Boli to veľké červené okuliare, ktoré mali tvar srdiečka.
Nerozumela som reči trpaslíkov, ale vedela som, že okuliare patria na oči. Nasadila som si ich….A deti! – tie okuliare boli čarovné!
Odrazu som v nich videla veci inak ako sa stali ráno. Prišla som na to, že sa nemusím mračiť a byť smutná….že oveľa lepšie sa cítime, keď sa usmievame.
Že na všetky veci, sa vždy nájde riešenie. A začala som sa usmievať.
Odrazu sa trpaslíček, ktorý ma celý čas sledoval začal strácať, až celkom zmizol. Len okuliare mi v ruke ostali. A pozrite, deti, veď ich je tu viac, aj pre Vás.
Skúsme si okuliare nasadiť a popozerať sa cez ne, či uvidíte aj vy dobré veci, namiesto tých nepríjemných.
Deti pozerali cez svoje čarovné okuliare, vyjadrovali, čo cez ne vidia. Niekto povedal, že ho už nebolí udretá nôžka, iní zasa, že už bude maminu poslúchať, aby sa nehnevala, že nebudú smutní pri rannej rozlúčke s maminkou…
Okuliare si každé dieťa vyfarbilo podla svojich predstáv.
Nakoniec sme sa všetci zišli s farebnými okuliarmi v kruhu, kde sme si hovorili smiešne vety, alebo opisovali veselý zážitok, situáciu, ktorú sme zažili.
Spolu sme sa zasmiali a zhodli sa, že smiech je liek na každú zlú náladu.
🙂 🙂 🙂

More images